Má ho každá ratolesť

Pre jedného potomka je priestor až príliš veľký a mohol by niekedy pôsobiť tiesnivo. Možno by tento priestor mohol byť viac zateplený kobercami a dekoračnými látkami. Z prevádzkového hľadiska by takému priestoru nebolo možné nič vytknúť a nábytková zostava pre autodráhu je úžasná a praktická zároveň. Zariaďovanie detskych izieb by sme mali venovať veľkú pozornosť. Čo prežijeme v tomto období, to nás totiž sprevádza celým životom. Kým až do konca prvej svetovej vojny boli miestnosti pre potomkov len výsadou šľachty a bohatých mešťanov, dnes už má vlastnú miestnosť skoro každá ratolesť.

Len pre najbohatšie

Aj keď faraón svoju stoličku mal, milióny capartů v celej histórii sa z niečoho podobného tešiť nemohli. Miestnosti pre potomkov si zariaďovali len tí najbohatší. Ešte v časoch našich babičiek bolo bežné, že celá rodina bývala aj spala v spoločnej miestnosti. Až medzi oboma svetovými vojnami sa detskych izieb dočkali aj v rodinách obyčajných ľudí. V druhej polovici 20. storočia sa začal vyrábať tzv. stavebnicový nábytok. S jeho rozvojom sa konečne dostalo aj na tie najmenšie. Kto nemal na stavebnicový nábytok, dal do miestnosti pre potomkov proste to, čo zostalo po predkoch alebo nebolo inde potreba. Väčšinou však išlo o nábytok, ktorý potrebám capartů vôbec nevyhovoval.